Vitajte na oficiálnych stránkach KYSUCKÉHO NOVÉHO MESTA Grafická verzia
 

História

files/obrazky/subory MKSS/kniznica-historia/brana kniznice na Belanskeho ulici.jpgZaloženie a začiatky knižnice a knihovníctva v našom meste nepoznáme, pretože ani v mestskej kronike nie sú uvedené žiadne údaje. Len z ústneho podania je známe, že prvým mestským knihovníkom bol Vojtech Dubravay. Knižnica bola umiestnená na námestí v tmavej pivničnej, chladnej a nevykurovanej miestnosti. Často sa stávalo, že sprievodcami čitateľov boli aj myši. Po Vojtechovi Dubravayovi prebrala knižnicu Valéria Králiková asi v roku 1953 a viedla ju až do roku 1968. Ďalšími pracovníčkami boli Margita Kováčová, ktorá pracovala ako knihovníčka do roku 1964, Emília Šišková, ktorá nastúpila do knižnice v roku 1959 a pracovala v nej 28 rokov. V roku 1965 nastúpila do knižnica Anna Pošteková, ktorá sa už o tri roky stala vedúcou vtedy Mestskej ľudovej knižnice. Do dôchodku odišla začiatkom roku 2001, kedy bola do funkcie menovaná Mgr. Dušana Šinalová. Uznesením Mestského zastupiteľstva v Kysuckom Novom Meste, je knižnica od roku 1996 rozpočtovou organizáciou Mesta Kysucké Nové Mesto. Ďalšie pracovníčky, ktoré prispeli k rozvoju knižnice a knihovníctva v meste sú: Vlasta Bugáňová (1970-), Štefánia Buková (1973-), Magdaléna Švaňová (1980-).

Knižnica sa niekoľkokrát sťahovala. Z pivničných priestorov boli knihy prevezené do prízemnej budovy na Námestí slobody č. 26 (dnes predajňa odevov). Ešte v roku 1968 v článku Štefany Bartošovej je uvedené: „Píše sa rok 1968. Jedna tmavá zatuchlá miestnosť, vchod priamo z ulice, knihy napadnuté plesňou, pach po myšiach. Tu kraľuje jeden a pol knihovníčky, toto prezentuje Mestskú ľudovú knižnicu v Kysuckom Novom Meste“. V roku 1970 sa kultúrnym stánkom stala historická budova č. 9 na Belanského ulici (vtedy Partizánskej), kde sídli knižnica až dodnes. Len v rokoch 1988 až 1995 bola budova rekonštruovaná a dočasným domov kníh sa stal dnešný Klub 75, teda dom č. 75 na Belanského ulici.

Čitáreň bola zriadená v knižnici až 3. apríla 1970. Samostatné oddelenie literatúry pre deti a mládež bolo slávnostne otvorené 22.11.1976.

Od roku 1996 využíva knižnica na spracovanie, evidovanie knižničných jednotiek informačný systém Libris. V roku 2005 začal systém Libris slúžiť aj na poskytovanie knižnično-informačných služieb. Prvý prístup do siete Internetu bol uskutočnený v roku 2007 na jednom PC a o rok neskôr už na deviatich PC sprístupnených všetkým návštevníkom knižnice.

Počas rokov knihovníčky usporiadali aj množstvo podujatí:

 - výstavy drevorezu J. Panáka, výstavy fotografií z histórie mesta, výstavy diel amatérskych fotografov a výtvarníkov z Kysúc, výstavy k významným príležitostiam mesta, výstavy výtvarných prác detí a mládeže z Kysuckého Nového Mesta, výstavy strát a nálezov apod.,

 - besedy so spisovateľmi Š. Pártošovou, P. Horovom, V. Mináčom, J. Poničanom, L. Ballekom, J. Pappom, M. Krnom, V. Ferkom, P. Štrelingerom, J. Lenkom, D. Machalom, D. Mikolajom, J. Puškášom, P. Holkom, J. Beňom, A. Rakayom, J. Podmanickým, D. Nagyom, P. Krištúfekom, M. Grupačom, M. Palčiskom, J. Kusendom, J. Banášom, J. Marcom, M. Grznárovou, G. Futovou, T. Janovicom, R. Bratom, J. Navrátilom a ilustrátormi M. Cipárom, M. Kellenbergerom, M. Regitkom a inými regionálnymi a slovenskými osobnosťami,

 - besedy o knihách, kvízy pre žiakov a študentov, súťaže pre deti a mládež, zábavné popoludnia pre najmenších, slávnostný zápis prvákov (od roku 1982), prednesy poézie a prózy, posedenia pre dôchodcov, súťaže v literárnej a výtvarnej tvorbe, tvorivé dielne pre deti, kurzy práce na pc a internete pre starších, pokusy o slovenské rekordy, amnestiu poplatkov a množstvo kultúrno-spoločenských akcií.

Štatistika služieb v priebehu rokov:

rok

počet výpožičiek

počet čitateľov

1953

3.856

463

1963

21.305

913

1973

55.033

1.740

1983

142.655

3.003

1993

68.646

2.472

2003

81.039

2.504

Od roku 2003 sa knižnica začala zapájať do celoštátnych a regionálnych projektov. Získala podporu nielen z Ministerstva kultúry SR na nákup knižničného fondu a výpočtovej techniky (2004, 2005, 2006, 2007, 2009, 2010), ale aj podporu pri tvorbe verejných prístupových bodov do globálnej siete Internet (2007), na elektronickú ochranu knižničného fondu (2008, 2009) a na on-line katalóg (2009), na podporu pri zlepšovaní zručností detí a mládeže pomocou kníh z fondu Hodina deťom (2003), či na rekonštrukciu knižnice (2005). Ďalšími celoslovenskými projektami, ktorých sa knižnica zúčastnila sú Sto kníh Tatrabanky (2006), Noc s Andersenom (2006, 2007), Kultúrne poukazy (2006, 2008, 2009, 2010), Hľadá sa Dobšinský (2009) a Najpočetnejší detský čitateľský maratón (2009, 2010).

Knižnica spolupracuje od začiatku svojej pôsobnosti s mnohými kultúrnymi, vzdelávacími a spoločenskými organizáciami: materské, základné a stredné školy celého mesta, Kysucká knižnica v Čadci (v minulosti experimentálna Okresná knižnica), Únia žien Slovenska, Spolok sv. Vojtecha, CVČ, ZUŠ a iné.

 

V roku 2009 získala Mestská knižnica ocenenie Literárny počin 2008.