Hospodárstvo

Kysuca a jej prítoky splavili na poriečia trošku úrodnej zeme, no tá nestačila. Obyvatelia sa usádzali na strmých svahoch, postupovali vyššie, kde sa nachádzali plôšky polí. Tie rozširovali namáhavým klčovaní, vytrhali korene, vypálili mach, zorali, zbierali kamene a po zasiatí sa modlili, aby im pri prsti a kamení niečo vzišlo. V týchto podmienkach aj chovali ovce.

 

Prvé stopy výrobnej činnosti pochádzajú z druhej polovice 13. storočia z oblasti Suľkov, išlo o spracovanie kovov. Po povýšení osady na mesto v roku 1325 sa začala robiť úprava priestoru v strede mesta, stavba panského domu a mešťania si vybudovali aj dve brány, ktoré sa zatvárali. V meste sa neskôr rozvíjali rôzne remeslá, medzi najvýznamnejšie patrili krajčírstvo, čižmárstvo, obuvníctvo, tkáčstvo, súkenníctvo, mäsiarstvo, kováčstvo, kožušníctvo, hrnčiarstvo a klobučníctvo. Boli organizované v cechoch už v 15. storočí, ale ich rozmach bol zaznamenaný najmä v 17. a 18. storočí. Každý cech mal vlastný erb. Mesto vlastnilo mlyny, pivovar a píly. Mestský mlyn s vodným pohonom sa spomína v roku 1628. Hlavným zdrojom obživy väčšiny obyvateľstva ostávalo poľnohospodárstvo. Od 18. storočia chovali viac dobytka, pri poľných a lesných robotách využívali koníky. Prínosom pre obchod a hospodárstvo v meste bolo aj salašníctvo.

 

V 19. storočí začali Kysučania odchádzať do sveta ako drotári, podomoví obchodníci či potulní speváci. Obyčajne sa po rokoch vracali a svoj život dožili na rodnej zemi. Kysucké Nové Mesto patrilo v období feudalizmu medzi významné strediská remeselnej výroby na severozápadnom Slovensku. Popri meste prechádzala dôležitá obchodná cesta spájajúca Uhorsko so Sliezkom a Poľskom. Čulé obchodné styky malo mesto s Tešínom až do začiatku 19. storočia. Ťažiskom hospodárskej aktivity obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo. Rozvojom priemyselnej výroby v meste postupne zanikali remeslá. Mesto bolo viac ako 600 rokov správnym centrom dolných Kysúc a do roku 1960 bolo okresným mestom.

Po 2. svetovej vojne, v roku 1948 vybudovali podnik na výrobu valivých ložísk - ZPS a po jeho uvedení do prevádzky mesto zaznamenalo prudký rozvoj. Bol to najväčší podnik s týmto zameraním v bývalej ČSR a vyvážal ložiská do celého sveta, jeho meno sa menilo viackrát. V období najväčšieho rozkvetu zamestnával 6000 ľudí. S výstavbou podniku súčasne prebiehala výstavba bytov, škôl, obchodnej siete a kultúrnych ustanovizní. Po roku 1945 vzniká pobočný závod Drevina na spracovanie dreva. Koncom 19. storočia bol v skoro každom dome vyučený obuvník, v tradícii výroby obuvi pokračovalo od roku 1950 výrobné družstvo Rozvoj. Prínosom pre hospodárstvo mesta sa stalo vybudovanie Košicko-bohumínskej železnice a začiatok jej prevádzky v roku 1971 a postavenie druhého mostu cez rieku Kysucu z obce Povina. Príchod nových investorov (napr. INA KYSUCE, a.s., dnes Schaeffler Kysuce spol. s r.o.) zabezpečilo vypracovanie projektu priemyselného parku KNM v roku 1999.

 

Na území mesta v súčastnosti pôsobia tieto spoločnosti:

INA KYSUCE, a. s. - strojárstvo
KLF – KOVAČŇA, a. s. - strojárstvo
REAMOS, spol. s r. o. - stavebníctvo
AUTOCOMODEX - KNM, s. r. o. - autorizovaný predajca automobilov

KINEX-KLF, a. s. - strojárstvo

NN Slovakia s.r.o. - strojárstvo

OMNIA KLF, a. s. - strojárstvo
a ďalšie