Základné údaje

Poloha:

Kraj: Žilinský

Okres: Kysucké Nové Mesto

Kysucké Nové Mesto leží na severozápadnej časti Slovenska na pravom brehu rieky Kysuca, 358 m n. m. Presná poloha 49^o18´s.g.š., 18^o47´ v.g.d. Oblasť Kysuckého Nového Mesta geograficky spadá do pohorí Javorníkov a Kysuckej vrchoviny, ktorej najvyšším vrchom je Ľadonhora (999 m.n.m.). Dominantou nad mestom je vrch Tábor. Vzdialenosť od Bratislavy 204 km.

 

Rozloha, obyvateľstvo:

mesto sa rozprestiera na rozlohe 2 641 ha. Počet obyvateľov je 16 558 (2001), až 95% slovenskej národnosti. Miestnymi časťami sú Budatínska Lehota, Dubie, Oškerda.

 

Najstaršie stopy osídlenia:

zo staršej doby kamennej - paleolitu (pravdepodobne 38 000 až 13 000 rokov pre n. l.), nález pazúrikového úštepu v Ochodnici. Ďalšie zastúpenie artefaktov z prehistórie Kysúc sú z obdobia eneolitu (3 200 až 1 900 pred n.l.) kamenné nástroje a málo výrazná keramika. Prvá písomná zmienka: osada Jesesyn (dnes Kysucké Nové Mesto) sa spomína v listine z roku 1254. Mestské výsady boli udelené v roku 1325.

 

Geologické pomery:

územie je budované prevažne treťohornými flyšovými súvrstiami, ktoré sú charakteristické rytmickou sedimentáciou pieskovcov, ílovcov a ílovitých bridlíc. Geologická stavba podmienila aj reliéf územia okolo mesta, pre ktorý sú charakteristické oblé horské hrebene, pahorkatiny s vrezanými eróznymi brázdami.

Na náplavoch rieky Kysuce sú mladné nivné, v pahorkatine hlinité hnedé lesné a vo vrchovine horské hnedé lesné pôdy.

 

 

Klimatické podmienky:

mierne teplá, vlhká klimatická oblasť. Najteplejší je mesiac júl a najchladnejší mesiac január. Priemerná teplota okolo 8^oC. Priemnerný ročný úhrn zrážok 800-900 mm. Mesto sa rozprestiera v povodí rieky Kysuca a neďaleko neho je viacúčelová vodná nádrž s úžitkovou funkciou.

 

Rastlinstvo:

zastupujú lúčne a pasienkové spoločenstvá podhorského a horského vegetačného stupňa.

 

Živočíšstvo:

je zastúpené typickými predstaviteľmi horského a podhorského pásma Karpát, bežne sa vyskytuje jeleň, srnec, sviňa divá, jazvec, občas medveď, rys a vlk. Bohatá je aj skupina vtáctva s dravcami a sovami. O čistote horských močiarov a potokov a riek svedčí výskyt vzácnych živočíchov ako sú mlok, rak či salamandra.

Vďaka nezvyčajnej zachovalej flóre a faune bola v roku 1984 vytvorená na rozlohe 65 462 ha Chránená krajinná oblasť Kysuce.

 

Ochranca Kysuckého Nového Mesta:

Sv. Ján Nepomucký. Jeho socha postavená grófom Suňogom v roku 1761 dnes stojí na Námestí slobody.

 

 

Patrón Kysuckého Nového Mesta:

Sv. Jakub mladší

 

 

Erb mesta:

súčasný erb mesta má v centre štítu heraldický motív s atribútmi svätca Sv. Jakuba mladšieho. Farebnosť: v strede francúzskeho štítu je postava sv. Jakuba ml. v bielom rúchu; pole štítu je zelené; žltou farbou je zvýraznená časť valchového drúka, ktorú drží v ľavici. V pravici drží zlaté steblo ľanu. Erb vznikol podľa pečate zo 17. storočia.

 

 

 

 

Pečať mesta:

vychádza z najstaršej používanej pečate. V pečatnom obraze je Sv. Jakub, veľký patrón súkenníkov. V pravej ruke má štylizovaný kvet, v ľavej valchový drúk zabalený do súkna. Kolopis: PEČAŤ KYSUCKÉHO NOVÉHO MESTA.

 

 

 

 

Mestská vlajka:

pomer strán je 1:1,5, jej pole je rozdelené na tri rovnaké diely, krajné sú zelené a stredný biely. Ukončená je lastovičím zástrihom, ktorý siaha do 1/3 vlajky.

 

 

Antroponym a toponym:

Čuhár je zovšeobecnené prímeno pre všetkých pôvodných obyvateľov Kysuckého Nového Mesta odvodené od kruhu špecializovaných kožušníckych remeselníkov, ktorí tu žili a šili čuhy - ťažké dlhé valašské vrchné kabáty siahajúce po zem.

Čuháreň je zemepisný názov mesta odvodený od podstatného mena Čuhár, teda miesto, kde žijú Čuhári.