Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Kysucké Nové MestoHľadať
 
 

História mesta

Namestie KNM 1971, jpg.jpgKysucké Nové Mesto – najstaršie mesto na Kysuciach
V oblasti Kysuckého Nového Mesta sa objavujú veľmi nevýrazné, skôr atypické a zle zachované črepy, ktoré  môžu dokumentovať osídlenie Kysúc v eneolite. Pórovitá keramika sa našla v polohe Suľkov a Pod Stránskym vrchom. Odtiaľ pochádza tiež slabo patinovaný odštep z pazúrika, najstarší odštep z pazúrika však pochádza z Ochodnice. V   Dubí, v tesnej blízkosti ústia Neslušského potoka pri Dubskom mlyne, sa našlo niekoľko podobných črepov a tmavohnedý silicitový hrot s retušou. Z Radole pochádza brúsený kamenný nástroj – sekerka, ktorú našiel na Koscelisku K. Andel, priekopník prehistorického bádania na Kysuciach. Do priestoru Kysuckej brány sa kladie nález brúseného sekeromlatu a neďaleko odtiaľ sa našli aj ďalšie stopy eneolitického osídlenia.
Ľud lužickej kultúry vystaval aj najväčšie opevnenie Kysúc na vrchu Malý Vreteň v chotári Oškerdy s nadmorskou výškou 653 m. Celková plocha opevnenia presahovala 3 ha. Pre potreby obrany slúžili najmä riečne okruhliaky nahromadené na hádzanie proti nepriateľovi, drobnejšie kúsky sa používali ako strelivo do prakov. Na viacerých miestach hradiska možno rozoznať úpravy terénu, na ktorých azda stáli obytné aj hospodárske stavby. Nepočetné nálezy keramiky a zuhoľnatených zrniek obilia a strukovín datuje hradisko do neskorej doby bronzovej (8. - 7. stor. pred n. l.). Hradisko sa zistilo aj na Ľadonhore.
K vyvrcholeniu intenzity osídlenia došlo v laténskom období, mladšej dobe železnej. Túto fázu osídlenia reprezentuje nález chaty s kolovou konštrukciou v Lopušných Pažitiach. Objekt mal rozmery 300 x 350 cm, v strede sa nachádzalo ohnisko. Ďalšie sídliská sa nachádzali v Rudine, v Radoli na Koscelisku, v Nesluši osade Suchá, Malé Ostré a inde. Za najmladší materiál z lokality v chotári Lopušné Pažite, možno označiť súbor keramiky, ktorý sa našiel v blízkosti jamy s dreveným uhlím, situovanej na okraji osídlenej plochy. Ide o črepy zo súdkovitých hrncov s výzdobou v podobe zvislých rýh. Na mnohých miestach boli zaznamenané stopy púchovskej kultúry.
Od 1. stor. n. l. chýba počas dlhého obdobia jediný doklad o pobyte človeka na Kysuciach. Predpokladá sa, že údolie využili v 5. - 6. stor. prví Slovania. Stopy osídlenia na Kysuciach sú až v 9. stor., našli sa na viacerých polohách v Radoli. Stopy slovanského osídlenia sú aj z blízkosti Kysuckej brány. Malé počty nálezov hovoria o rozptýlenom type osídlenia. Z obdobia pred 14. stor. je najlepšie známa poloha Suľkov na úpätí Stránkeho vrchu, kde sa našlo niekoľko objektov. Predovšetkým sa tu skúmala chata, na povrchu sa našli kusy železnej trosky, zlomok z pracky bieleho kovu zdobený puncami a zásekmi.
Osobitné miesto medzi lokalitami Kysúc má Koscelisko v Radoli. V tomto priestore sa našlo osídlenie z obdobia eneolitu, neskorej doby kamennej, z tesnej blízkosti pochádza aj črep z 9. stor. Bolo tu vybudované opevnenie, nachádzajú sa tu dve plochy s koncentráciou keramiky, z 13. stor. a z 14. - 15. stor. s črepmi vytáčanými na hrnčiarskom kruhu. Výskum sakrálnej stavy určil, že stavba pozostávala zo širokej obdĺžnikovej lode a kvadratickej svätyne, ku ktorej bola pristavaná sakristia. Murivo zväčša tvoril lomový kameň. Stavba vznikla pravdepodobne v polovici 13. stor. a prejavili sa na nej viaceré fázy, ktorými prešla až do zániku v tridsiatych rokoch 15. stor. V roku 1990 pri archeologickom prieskume stredovekého cintorína na Koscelisku, jedna z brigádničiek našla v rozrušenom murive zaniknutého kostola gotickú kostenú plastiku. 84 mm soška "Kysucká Madona" pravdepodobne tvorila súčasť výzdoby väčšieho sakrálneho predmetu. Bola zhotovená v Nemecku alebo Francúzsku v 14. storočí, vďaka svojmu výtvarnému spracovaniu sa zaraďuje medzi unikáty.
Najstaršou písomnou správou pre Kysuce je Belova listina z roku 1244, ktorou daroval Bohumírovi, synovi Sebeslava „Kis Zudcze“, majetok na západ od rieky Kysuce.
Najstaršia písomne doložená obec na Kysuciach je Kysucké Nové Mesto.Prvá písomná zmienka o obci Jesesin (Yesesin) je z roku 1254. V roku 1321 sa v obci už s názvom Jathasin vyberalo mýto na ceste do Sliezka. V tomto období bola najrozvinutejším sídliskom na sever od Žiliny a patrila k Budatínskehu hradnému panstvu. Mestské výsady podľa Žilinského práva dostala v roku 1325 s tržným právom. Právo konať týždenný trh (v utorok), nemal mať nikto v okruhu jednej míle. Mesto dostalo tiež 2 lány na pasenie dobytka a právo vybudovať si opevnenie pozostávajúce z hradbových priekop. Mesto zmenilo pôvodný názov Jachatin na Congesberg. Obyvatelia boli oslobodení od platenia mýta, od poľnohospodárskych dávok na 6 rokov a 18 rokov mohli slobodne rúbať drevo potrebné na výstavbu mesta.  Po uplynutí tejto lehoty mal každý mešťan zaplatiť ročne pol hrivny a odovzdať dva gbely pšenice, žita a ovsa. Dedičný richtár Henrik Horniš dostal právo na vykonávanie remesiel. Smel postaviť ľubovoľný počet mlynov, slobodnú krčmu, zriadiť pekáreň, jatku, obuvnícku dielňu a vyhňu, jediné v okruhu jednej míle. Zároveň mal právo súdiť všetky priestupky okrem ťažkých zločinov (vražda, podpaľačstvo, krádež), ktoré mal rozsudzovať spolu so zemepánom. Zo všetkých pokút mal dostať tretinu. Ďalej dostal dva slobodné lány a dôchodok z dávok každého šiesteho dvora. Rozmachom cechovej výroby, najmä súkenníctva, čižmárstva, drotárstva a iných, nastal aj rozvoj mesta. Pomenovanie Congesberg sa však neujalo, pretože písomné pramene mesto už od roku 1358 nazývajú Novým Mestom alebo sa používal tiež názov Jachatin. Bolo to tak aj preto, že väčšinu jeho obyvateľov a okolia tvorilo slovenské etnikum. Mesto bolo v rokoch 1429-1431 v rukách husitských vojsk. V roku 1598 mesto vlastnilo mlyn, pivovar, píly a 76 domov. Získalo právo usporiadávať jarmoky a panoval aj čulý obchod s blízkym Sliezkom a Poľskom. Podľa urbára z r. 1658 bolo v Kysuckom Novom Meste 35 meštianskych a 30 hofierskych hospodárstiev. Pevný príjem budatínskeho panstva z mesta bol ročne 600 zlatých a v prípade vojny 700 zlatých. Kysucké Nové Mesto malo charakter poddanského mestečka. Jarmočné právo získalo v roku 1666. V r. 1672 sa rada mesta skladala z richtára, prísažného a 10 senátorov. Na čele úradu bol mestský notár. V 17. storočí bolo mesto prevažne protestantské. Existovala tu i mestská latinská škola. V tomto období tu jestvovalo 7 cechov. Stavovské nepokoje ho zasiahli v rokoch 1685-1692. V r. 1784 tu bolo 338 domov, 363 rodín, 1705 obyvateľov. Na začiatku 19. storočia patrilo Kysucké Nové Mesto medzi najväčšie remeselnícke strediská na Považí. Bolo tu 20 odborov remeselnej výroby s 239 majstrami. Najpočetnejší bol cech súkenníkov, čižmárov, kováčov, zámočníkov, hrnčiarov a krajčírov. Od 6. do 11. decembra 1848 prechádzalo mestom hurbanovské vojsko a po jeho odtiahnutí za pomoc hurbanovcom 7 Kysučanov obesili. V r. 1850 v meste žilo 2024 slovenských katolíkov a 6 židovských obyvateľov. V druhej polovici 19. storočia hospodársky význam mesta klesol aj vďaka vysťahovalectvu, no postupne sa stávalo drevárskym priemyselným strediskom. V roku 1872 sa stalo okresným sídlom dolných Kysúc.
V 19. storočí mesto upadlo aj následkom povodní (1813, 1821) a požiarov (1823, 1904). Architektúra mesta najviac utrpela veľkým požiarom v roku 1904. Vypukol pred obedom 16. augusta 1904. Obyvatelia prežili strašnú noc, lebo oheň sa podarilo zlikvidovať až 17. augusta 1904. Za dvadsaťštyri hodín zhorelo 350 domov a ostalo nepoškodených iba 30. Šesť ľudí zhorelo a neskôr z 21 ťažko popálených skonali ešte štyria. Hmotné škody bolo možné vyčísliť na asi 20 miliónov Sk.
Svoj vzťah k Rakúsko-Uhorsku vyjadrili Kysučania počas 1. svetovej vojny v známej vzbure v Kragujevci (2.6.1918). Za svoj odpor voči vojne a monarchii ôsmi zaplatili životom. Začiatky organizovaného odboja v 2. svetovej vojne na Kysuciach možno datovať už koncom roku 1943. Bojové akcie si vyžiadali veľa obetí. Mnohí Kysučania bojovali s nemeckými okupačnými jednotkami nielen na Slovensku ale aj na európskych bojiskách a prispeli tak k porážke fašizmu. Kysucké Nové Mesto bolo oslobodené 30.4.1945.
Po roku 1945 v meste žilo 2 500 obyvateľov a do tohto roku  existovala parná píla s 80 pracovníkmi. Kysucké Nové Mesto bolo viac ako 600 rokov správnym centrom dolných Kysúc a do roku 1960 bolo okresným mestom. Po 2. svetovej vojne vybudovali podnik na výrobu valivých ložísk (ZPS) a po jeho uvedení do prevádzky mesto zaznamenalo prudký rozvoj. Rozvinul sa i drevárskych priemysel. S výstavbou podniku súčasne prebiehala výstavba bytov, škôl, obchodnej siete a kultúrnych zariadení. Závody presného strojárstva vydávali závodný časopis "Kysucký priekopník". Bol to najdlhšie vychádzajúci závodný časopis na Kysuciach (1952-1993). Občania dolných Kysúc sa nikdy nezmierili s rozhodnutím o zrušení okresu a hneď po novembrovej revolúcii 1989 sa spontánne začali akcie za jeho obnovenie. V roku 1996 sa stalo mesto sídlom okresu Kysucké Nové Mesto.

Chronológia názvov mesta:

150 Asanka Podľa gréckeho zemepisca Ptolemaiosa - osada ležiaca na jantárovej ceste
1254 Yesesin Názov pravdepodobne odvodený od mena Jaš - Ján, ktoré sa napr. na Orave používalo ako Jašek a na Kysuciach ako Jašík. Foneticky kysucký Jacašín, príp. Jašašín by tak mohol byť odvodený od tohto mena a s privlastňovacou koncovkou -ín (podobne ako Budatín či Tvrdošín).
1297 Yescesin  
1321 Jathasin (Iachasin)  Ako mýtne miesto – podľa listiny R. Karola
1325 Lethesin Ide asi o nesprávny prepis Iethesin
1325 Königsberg, Congesberg Kráľ a berg - vrch. Mestské výsady získalo mesto na základe rozhodnutia kráľa.
1338 Jachatin Časť slova Jacha značí pravdepodobne Jakuba a Tin znamená Hrad.
Objavuje sa v listinách tiež názov Lethesin, Jachotin.
1358


Civitas Nova



Castrum Novum

tiež Nova civitas. Mesto sa takto nazýva, lebo sa začalo riadiť rovnakým právnym okruhom ako neďaleké mesto Žilina, ktorá bola v tomto vzťahu starým mestom. 


Nové Mesto za Ludvika Veľkého  (nový hrad)
1438 Nowe mesto  
1483 Civitatella Nova

Nové Městečko

1507 Újhely tiež Újvar, Vywar (maď.)
1514 Nowe Miesto  
1590 Noua civitas  
1671 Nove Mesto tiež Újhely
1725 Neustadt (nem.)  
1753 Kiszucke Nowe Mesto  
1769 Horne Meszto Horní Nové Město. Horným mestom  sa označovalo na odlíšenie od Nového mesta nad Váhom
1808 Kiszucza Újhely  
1873 Nové Mesto nad Kysucou  
1927 Kysucké Nové Mesto  


Chronologický prehľad primátorov mesta

1991 - 1998 Ing. Ladislav Suhay
1999 - 2002 PhDr. Peter Dubravay
2003 - 2006 Ing. JUDr. Milan Očko
2007 - Ing. Ján Hartel

 

Fotogaléria

Železničná stanica, 1984

Železničná stanica, 1984

Železničná stanica

Železničná stanica

Židovský cintorín, Dubie, 1969

Židovský cintorín, Dubie, 1969

Nápis na kostole Sv. Jakuba, 1974

Nápis na kostole Sv. Jakuba, 1974


 
 
Prestavba a nadstavba MsU, 1968

Prestavba a nadstavba MsU, 1968

Prestavba na bezprasne námestie, 1967

Prestavba na bezprasne námestie, 1967

Radnica na námestí, 1965

Radnica na námestí, 1965

Reprodukcia pohľadnice, 1904 až 1905

Reprodukcia pohľadnice, 1904 až 1905


 
 
Reprodukcia pohľadnice, 1930

Reprodukcia pohľadnice, 1930

Reprodukcia pohľadnice, 1936

Reprodukcia pohľadnice, 1936

Reprodukcia pohľadnice, 1925

Reprodukcia pohľadnice, 1925

Reprodukcia pohľadnice z roku 1930, Mariánsky kost

Reprodukcia pohľadnice z roku 1930, Mariánsky kostol


 
 
Rodný dom Dlhomíra Polského

Rodný dom Dlhomíra Polského

Severná a stredná časť mesta, 1966

Severná a stredná časť mesta, 1966

Sídlisko Litovelská ulica, 1965

Sídlisko Litovelská ulica, 1965

Socha na námestí, 1956

Socha na námestí, 1956


 
 
Stará časť mesta, 1963

Stará časť mesta, 1963

Synagoga, 1974

Synagoga, 1974

Výstavba ulice, 1965

Výstavba ulice, 1965

Zakladajúca listina KNM

Zakladajúca listina KNM


 
 
Závodný klub ZVL, 1960

Závodný klub ZVL, 1960

Mýto, 1965

Mýto, 1965

Námestie, 1970

Námestie, 1970

Námestie, 1930

Námestie, 1930


 
 
Námestie, 1971

Námestie, 1971

Námestie, 1974

Námestie, 1974

Námestie po požiari, 1904

Námestie po požiari, 1904

Námestie s pranierom, 1760

Námestie s pranierom, 1760


 
 
Námestie slobody, 1930

Námestie slobody, 1930

Námestie v 19. storočí

Námestie v 19. storočí

Okres KNM

Okres KNM

Pamätná tabuľa k vyhoreniu mesta, 1904

Pamätná tabuľa k vyhoreniu mesta, 1904


 
 
Pečať zo 17. storočia

Pečať zo 17. storočia

Pečať, 1874

Pečať, 1874

Pečať krajčirského cechu, 1615

Pečať krajčirského cechu, 1615

Pohľad na Kysucké Nové Mesto, so železničná stanic

Pohľad na Kysucké Nové Mesto, so železničná stanicou v popredí


 
 
Pohľadnica z 80. rokov

Pohľadnica z 80. rokov

Pohľadnica z 80. rokov

Pohľadnica z 80. rokov

Poľná dopisnica do Kysuckého Nového Mesta počas 1.

Poľná dopisnica do Kysuckého Nového Mesta počas 1. svetovej vojny

Pomník obetiam na mestskom cintoríne

Pomník obetiam na mestskom cintoríne


 
 

 
Položky 1-40 z 71
webygroup
ÚvodÚvodná stránka