Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Kysucké Nové MestoHľadať
 
 

Okolie mesta

Kaštieľ Radoľa

Kastiel v Radoli, KM, 2014.JPGKaštieľ Radoľa patrí medzi najstaršie kultúrne pamiatky na Kysuciach. Okolnosti stavby kaštieľa sú zatiaľ dosť nejasné. Poznatky z umelecko-historického výskumu kladú vznik jeho najstaršej časti do tretej štvrtiny 16. storočia. Pôvodne to bola štvorcová dvojpodlažná stavba s jedným obytným priestorom v každom podlaží, teda skôr obytná veža, aké majú svoj pôvod v stredoveku. V druhej polovici 17. storočia došlo k prestavbe objektu, zrejme v súvislosti s rozvojom majera, ktorého objekt kaštieľa sa stal centrom. Kaštieľ v tomto období patril do budatinského panstva patriaceho Suňogovcom, ktorých potomkovia ho vlastnili až do roku 1798, kedy budatinské panstvo prešlo do vlastníctva Csákyovcov. V písomnej zmienke o majeri z roku 1658 sa tu nachádzali stodoly, pánske stajne, rybníky, ovocná záhrada, pivovar, chmeľnice, mlyn a píla. Zachovaný kaštieľ v Radoli predstavuje renesančný typ zemianskeho sídla a pôvodne bol zrejme opevnený hradobným múrom. Prestavbou objekt získal rozsiahle siene na prízemí a poschodí so schodišťom Jeho renesančný charakter dokazujú okna so šambránami a plastickými naklonenými rímsami, krížová klenba s hrebienkovou výzdobou uprostred, valená klenba s lunetami a nárožné maľované kvádrovanie. Objavená bola i pôvodná renesančná omietka.
Od 19. storočia do roku 1977 slúžil kaštieľ na obytné účely.
Po rekonštrukcii kaštieľa tu je od roku 1983 sprístupnená stála expozícia Kysuckého múzea v Čadci, v roku 2002 čiastočne reinštalovaná. Na prízemí kaštieľa sa nachádza expozícia Staršie dejiny Kysúc, ktorá na podklade archeologických exponátov dokumentuje prvé stopy po ľudskej činnosti a najstaršie osídlenie kysuckej oblasti. Sú tu zaujímavé exponáty, ktoré pochádzajú z obdobia paleolitu až po dobu rímsku ako je zub - stolička z mamuta, rozličné úlomky pracovných nástrojov, keramika či nálezy so sídliska ľudu púchovskej kultúry V Lopušných Pažitiach.
Veľkomoravské a stredoveké obdobie prezentuje keramika z Lopušných Pažití, kde bolo na konci 9. storočia slovanské opevnenie, nález najstaršej sakrálnej stavby na Kysuciach na Koscelisku v Radoli a tiež nálezy z Kysuckého Nového Mesta. Návštevníci tu môžu vidieť kópiu jedinečnej kostenej plastiky - madony pochádzajúcej z deštrukcie kostola na Koscelisku. Jej výška je 84 mm., zhotovená bola vo Francúzsku alebo v Nemecku pravdepodobne v 14. storočí.
Na poschodí je od roku 2002 novootvorená expozícia Meštianske bývanie na Kysuciach. Cieľom ktorej je prezentovať dejiny dvoch najstarších miest na Kysuciach -Kysuckého Nového Mesta a Čadce. Je tu obývacia spálňa z Kysuckého Nového z konca 19. storočia, spálňa a jedáleň, kde veľká časť nábytku pochádza z dielne majstra Mládeneka z Čadce a mnohé ďalšie bytové doplnky.
Viac informácií na: www.kysuckemuzeum.sk

 


 
Kaštieľ v Radoľi, 2014

Kaštieľ v Radoľi, 2014

Expozícia v kaštieli Radoľa

Expozícia v kaštieli Radoľa

Interiér kaštieľa Radoľa

Interiér kaštieľa Radoľa

Kaštieľ Radoľa

Kaštieľ Radoľa


 
 

 

Náučno-historický chodník

Naucny chodnik v Radoli, 2015.JPGV roku 2014 bol otvorený náučno-historický chodník, ktorý vedie po Radoli cez miesta, kde kedysi bolo najstaršie osídlenie. Má dĺžku približne 4 km. Na trase tohto chodníka sa nachádzajú: nástupisko turistických trás a odpočívadlo pri kaštieli v Radoli zo 16. storočia – zvonica v časti Skotňa – kaplnka a kríž v časti Stará cesta – kríže na Starom cintoríne - rázcestie s krížom Pri lipách – archeologické nálezisko Koscelisko z polovice 13. storočia – kamenný kríž u Papánovcov. Trasa je dobre označená smerovými tabuľami a doplnená informačnými tabuľami s historickými zaujímavosťami danej lokality. Obec Radoľa je totiž spätá s rôznymi legendami.


 

Náučný chodník v Radoli

Náučný chodník v Radoľi, 2015

Náučný chodník v Radoľi, 2015

Náučný chodník v Radoľi, 2015

Náučný chodník v Radoľi, 2015

Začiatok náučného chodníka v Radoli, 2015

Začiatok náučného chodníka v Radoli, 2015


 

Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke

MKD parna_lokomotiva.jpgV múzeu ľudovej architektúry je zachytený život a bývanie Kysučanov na konci 19. a na začiatku 20. storočia, oživovaný cyklusom nedeľných programov zameraných na prezentáciu ľudových zvykov a tradícií, vystúpenia folklórnych skupín, súborov a sólistov, predaj výrobkov ľudovej remeselnej zručnosti a ochutnávku typických kysuckých jedál. Obytné domy predstavujúce kopaničiarske osídlenie, sezónne obydlia sú zastúpené šiestimi cholvarkami zachovanými in situ, technické stavby prezentuje mlyn a píla z Klubiny, zo sakrálnych stavieb bola do múzea premienstnená kaplnka zo Zborova nad Bystricou, je tu tiež krčma s otvorenou verandou z Korne.
Skanzenom prechádza funkčná historická lesná železnica, vybudovaná v rokoch 1915-1918 s jedinečným úvraťovým systémom (funkčná obdoba trate existuje už len v Južnej Amerike). Vďaka systému dokáže na 1500 m vzdušnej vzdialenosti prekonať výškový rozdiel 217 m. Patrí medzi svetové rarity.
Múzeum Kysuckej dediny je vybudované v doline Chmúra v Starej Bystrici - Vychylovke.
Múzeum Kysuckej dediny je pod správou Kysuckého múzea v Čadci. V budove múzea na Moyzesovej ulici je nainštalovaná stála expozícia dokumentujúca históriu Kysúc ako aj krátke tematické výstavy. Múzeum je zároveň špecializovaným múzeom s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť múzejnej dokumentácie vývoja lesných železníc na Slovensku. Odborná a široká verejnosť má k dispozícii knižnicu aj fotoarchív. V priestoroch múzea sa začalo s budovaním Siene osobností – drôtených sôch. Ako prvá v Galérii drotárie bola umiestnená socha slovenského herca, národného umelca Jozefa Krónera. Ďalšou je drôtovaná socha amerického astronauta Eugena Andrewa Cernana, ktorý sa do vesmíru vybral celkovo trikrát na palubách kozmických lodí Gemini 9, Apollo 10 a 17 a jeho korene siahajú do Vysokej nad Kysuckou.
Viac informácií na:  www.kysuckemuzeum.sk  


 

Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke

Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke, Drezina

Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke, Drezina

Mlyn v múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke

Mlyn v múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke

Párna lokomotíva v múzeu kysuckej dediny vo Vychyl

Párna lokomotíva v múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke

Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke

Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke


 
 

 

Oščadnica - Veľká Rača - rekreačné a športové centrum

vraca3.jpgNajvyšší vrch Kysúc (1236 m), hraničný bod s Poľskom. Prírodná rezervácia sa rozprestiera na rozlohe 313 ha. Je súčasťou CHKO Kysuce. Oblasť Veľkej Rače je podľa generelu územného systému ekologickej stability zaradená k nadregionálnym biocentrám. Vrchol Veľkej Rače poskytuje nádherný výhľad na Javorníky, Beskydy, Roháče, Veľkú a Malú Fatru.
Územie je významným lyžiarskym a turistickým centrom. Množstvo lyžiarskych a bežeckých tratí a iných atrakcií počas celej zimnej sezóny. V lete možnosť turistiky, cykloturistiky, zberu húb a lesných plodov. Počas letnej sezóny môžnosť využiť rôzne atrakcie: bobová dráha, lanový park, trampolíny, aquazorbing, lezecká stena a pod. Celoročne sa tu organizujú sprievodné podujatia.
Viac informácií na: www.velka-raca.sk 


 

Veľká Rača

Veľká Rača

Veľká Rača

Veľká Rača

Veľká Rača

Veľká Rača

Veľká Rača

Veľká Rača

Veľká Rača


 
 

 
webygroup
Október 2018
ÚvodÚvodná stránka