Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Kysucké Nové MestoHľadať
 
 

Turistické zaujímavosti

Namestie slobody.jpgHistorické jadro

K najcennejším stavebno-architektonickým pamiatkam regiónu Kysuce patrí historické jadro Kysuckého Nového Mesta. Je to jediný historický komplex zachovaný na Kysuciach. Námestie ma štvorcový pôdorys, z ktorého uhlov radiálne vychádzajú ulice. Domy boli postavené v 17. storočí. Zaujímavé je tiež arkádami. Dvojpodlažný dom č. 164 v strede námestia pochádza z prvej polovice 17. storočia, pôvodne renesančný dom. Na námestí sa konali týždenné trhy a jarmoky. Tradícia konania Jakubovských hodov pretrvala od roku 1666 až dodnes.
V roku 1994 bolo námestie zrekonštruované, asfaltová cesta sa nahradila zámkovou dlažbou, inštalovali sa lampy v starodávnom štýle a obnovila sa trávnatá plocha okolo sochy sv. Jána Nepomuckého a vysadili sa stromy.
V strede mestskej pamiatkovej zóny - historickom námestí s podlubím stojí socha ochrancu mesta sv. Jána Nepomuckého z roku 1761. Plastika je umiestnená na podstavci s rímsovou hlavicou. 

Kostol Neposkvrneneho Pocatia Panny Marie, jpg.jpgKostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie

Keď mala kysucká farnosť viac ako 20 tisíc veriacich, padlo rozhodnutie, že poniže mestských hradieb by sa mala postaviť kaplnka a pri nej cintorín. Preto v roku 1738 začali veriaci stavať kaplnku a ukončili ju v roku 1746. Netrvalo dlho a v roku 1801 ju začali rozširovať na terajší Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie. Dokončený bol v roku 1817. Je to jednoloďová stavba v klasicistickom štýle s polkruhovým uzáverom, zaklenutá pruskými klenbami s medziklembovými pásmi. Fasáda je členená pilastrami, kostol má vežu vstavanú do štítového priečelia. Na parapete chóru z prvej polovice 18. storočia, krásne zdobeného barokovou výzdobou - plastickou drevorezbou polychromovanou, je umiestnený zemiansky znak rodiny Kubicovej. V interiéry kostola sa nachádza klasicistická kazateľňa s luiséznym ornamentom. Klasicistický organ je z konca 18. storočia. V kostole sa nachádzajú dva obrazy od D. Applera. Prvý z nich zobrazuje sv. Andreja, druhý sv. Alžbetu, oba pochádzajú z roku 1836.

Kostol s. Jakuba po oprave 2012.JPGKostol sv. Jakuba

Kostol sv. Jakuba je pôvodne gotický objekt z roku 1284. V roku 1431 ho zničili Husiti a v rukách luteránov bol od roku 1429 do 1710. Vstup do kostola tzv. "žobračovňa" bol pôvodne drevený, po jednom z požiarov, bol v roku 1748 postavený murovaný. V roku 1740 bola pristavená ku vstupu do kostola Kaplnka sv. Kríža. Sú v nej barokové lavice a zvon umieráčik. Pod kaplnkou je pochovaný kňaz Štefan Felix so svojou sestrou. Kostol bol viackrát poškodený požiarom. Zasiahol ho aj ničivý požiar v roku 1904, kedy prehoreli trámy držiace zvony a tie sa zrútili, prerazili chrámovú strechu a roztopili sa. Zhorelo veľa vzácnych obrazov, cechové zástavy, kalichy aj sviatosť Oltárna. Oheň zničil aj vežové hodiny. V roku 1906 bol rekonštruovaný v neorománskom slohu. Je to trojloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutá valenými klenbami s lunetami. Fasáda s opornými piliermi má združené okná, ktoré sú polkruhovo zakončené a majú oblúčkový vlis. V bočnej kaplnke kostola sa nachádza súsošie Kalvárie z konca 18. storočia. Ide o drevorezbu neznámeho barokového umelca. Na ľavej strane súsošia Kalvárie nachádza sa plastika Krista z bieleho mramoru. Plastika je z prvej polovice 20. storočia. V tej istej kaplnke sú barokové kostolné lavice. Pod kostolom sa nachádza krypta. Pochovaní sú tu Suňogovci z Budatínskeho panstva, luteráni a rodina Hrabovských. Z krypty viedla podzemná chodba, ktorá ústila v roliach. Preto slúžil farský kostol na ochranu obyvateľov.
Dnes na kostole sv. Jakuba nie sú hodiny. Existujú však záznamy, ktoré hovoria o tom, že v roku 1879 na veži kostola hodiny boli. Keďže hodiny boli opotrebované, 14. mája 1879 zasadalo mestské zastupiteľstvo a výbor, aby rozhodli, čo s hodinami. Rozhodli sa pre nové a obrátili sa na hodinára Cígera, ktorý im oznámil, že nové hodiny vyjdú na 700 zlatých rakúskych čísiel. Členovia zastupiteľstva a výboru konštatovali, že mestská kasa by takéto náklady neuniesla. K problému vežových hodín sa vrátili 2. septembra 1880. Obrátili sa na ďalšieho hodinára, tentokrát Emanuela Stibingera z Rajca s tým, čo bude stáť ich oprava. Potrebovali nový cifferblatt (ciferník), ukazovaciu ruku, bolo ich treba natrieť, na pondusy dať nové "štranky" a odstrániť závadu v chode hodín. Stibinger pýtal za práce iba 90 zlatých. Bola riadne spísaná zmluva do obecnej knihy a dohodnuté, že štvrtinu odmeny dostane hodinársky majster hneď a zvyšok až po 6 mesiacoch od uvedenia hodín do prevádzky. Staré hodiny demontovali, každú časť poriadne zabalili a na náklady mesta odviezli na furmanskom voze do rajeckej dielne. Na prevezenie hodín zvolilo predstavenstvo mesta päťčlennú komisiu: Andreás Schosty, Štefan Bielek, Štefan Beláček, Antal Hodoš, Peter Blažek. Štefan Bielek sa tiež podujal, že bude každodenne naťahovať a richtovať opravené hodiny za odmenu 20 zlatých za rok. Takto bolo rozhodnuté 22. decembra 1880. Bielekovi nebolo čo závidieť, veď ku zvonom viedlo viac ako 100 schodov. Dnes hodiny neexistujú, zhoreli pri veľkom požiari mesta v auguste 1904. 
Použitá literatúra:
Straňan, Milan : Sú na farskom kostole hodiny? In Zvesti Kysuckého Nového Mesta, roč. 4, 1997, č. 9, s. 9

kriz pri Kostole sv. Jakuba, 2015.JPGPred kostolom je umiestnený barokový pieskovcový kríž, ktorý vznikol v roku 1796. Bol postavený za pôsobenia vdp. farára Jána Nepomuckého Kmeťka (v meste pôsobil 1793-1836), ako kríž na cintoríne. V spodnej časti sú plasticky znázornené duše v očistci a pri nich nápis. Pri požiari v roku 1904 neutrpel, ale časom chátral. Reštaurovaný bol v roku 1997 rodákom z Kysuckého Nového Mesta, sochárom Mgr. art. Petrom Gregvorekom. 1. novembra 1997 posvätil tento obnovený kríž Mons. Ján Šmelka.
Okolo kostola bol cintorín, no po požiari v roku 1904 boli hroby zrovnané a ostali iba dva. V jednom leží významná osobnosť mesta, farár a dekan Ján Lottner, osobný priateľ Ľ. Štúra. Vo vedľajšom hrobe spočíva jeho následovník Ján Pósta, farár, ktorý sa staral o sociálne pomery chudobných ľudí žijúcich v meste v tzv. špitáli.

Byvala fara, 2012.jpgBývala fara

Budova rímsko-katolíckej fary bola postavená v roku 1332 ako 1-podlažná s dvojsedlovou strechou. Od roku 1666 sa tu viedla matrika. Zhorela pri veľkom požiari v roku 1904, kedy bola prestavaná na jednoposchodovú. V zadnej časti boli hospodárske stavby. Neskôr bola opravená a dnes v nej sídli Hotel Kriváň. Súčasná vináreň tvorila v stredoveku súčasť podzemných chodieb, ktoré ľudia využívali ako útočisko.

Hotel Myto.jpgMýto

Budova v historickom jadre mesta, tzv. panský dom, v ktorom býval richtár a konali sa tu zasadnutia mestského súdu. Do vyhorenia mesta v roku 1904 slúžili 3 izby na poschodí pre verejnú stráž a jedna z izieb dokonca ako dievčenská škola domáceho priemyslu a ďalšia ko tretia trieda školy. Celé dolné podlažie slúžilo ako hostinec, preto dom prezývali "veľkou krčmou". Po 2. svetovej vojne tu sídlil Okresný súd, miestna inteligencia, úradníctvo i divadelníci. Konali sa tu rôzne prednášky, výstavy a povestné kysucké plesy a zábavy. Dnes tu sídlia rôzne organizácie a hotel.

Budova stareho pivovaru, 2012.JPGPivovary

Na Jesenského ulici č. 4 stojí dvojpodlažná budova pivovaru z druhej polovice 17. storočia (asi 1650-1670). Pôvodne neskororenesančnú budovu koncom 18. storočia barokovo prestavali a pristavili časti po stranách. Miestnosti sú čiastočne zaklenuté valenou klenbou s lunetami. Našli sa tu zvyšky renesančných sgrafít.
Oproti stojí ďalšia budova bývalého pivovaru - dnes hasičská zbrojnica DHZ KNM.

Barokova budova Mestska kniznica, 2012.JPGDomy na Belanského ulici

Na Belanského ulici sú domy z prvej polovice 17. storočia s barokovými úpravami.
Dom č. 9 pochádza z druhej polovice 18. storočia. Je to baroková dvojpodlažná budova s priechodom uprostred, má vysokú manzardovú strechu s polkruhovo uzatvorenými oknami (dnes knižnica).
Dom č. 209 je pôvodne dvojpodlažná renesančná budova s polkruhovou bránou.
Objekt č. 195 bol prestavaný v barokovom slohu. Je to dvojpodlažná trojosová stavba. Miestnosti sú zaklenuté valenými lunetovými klenbami. V nike domu sa nachádza baroková polychrómovaná plastika Immaculaty.

rodny dom Andreja Majera - Dlhomira Polskeho  2, 2014.JPGRodný dom básnika A. Majera

Na ulici 1. mája je situovaný rodný dom kňaza a básnika Andreja Majera - Dlhomíra Poľského. Na jeho priečelí je umiestnená pamätná tabuľa zhotovená v roku 1937 Františkom Šmilauerom, akademickým sochárom.
viac o rodákovi Andrejovi Majerovi tu

pomnik na nabrezi.jpgPomník na nábreží

Na mieste, kde statočná Kysučanka pani Matuškovičová priniesla a zahrabala do zeme posvätné nádoby z Mariánskeho kostola a zachránila ich tak pred veľkým požiarom v roku 1904, postavili mešťania vysoký kríž z červeného smreka. Po rokoch sa však začal rozpadávať, a tak Dr. Andrej Paldan, ktorý v roku 1944 vo farnosti pôsobil, dal vyrobiť pomník z bieleho terchovského kameňa. Bol na ňom bronzový reliéf, zobrazujúci monštranciu a obraz horiaceho mesta pri kostole sv. Jakuba. V roku 1991 bol pomník obnovený a upravený terén v jeho okolí.

pamaetnik v parku, 2015.JPGPamätník v parku

V časti, kde je dnes mestký park, býval cintorín. V roku 1958 boli viaceré hroby exhumované a pozostatky prenesené na cintorín do Dubia. Na mieste niekdajšej kaplnky je dnes pamätník pre všetkých, ktorých hroby zostali nedotknuté. 
Tento symbolický pamätník mesto postavilo v roku 1994. Autorom návrhu votívneho symbolu z kominácie dreva a betónu je akademický maliar Pavol Muška. Rekonštrukcia pamätníka prebehla v roku 2010.
V roku 2015 tu bola prenesená pamätná tabuľa obetí 2. svetovej vojny, ktorá bola umiestnená dovtedy na budove mestského úradu.

Kaplnka Bozskeho Srda Jezisovho v Oskerde.jpgKaplnka Božieho Srdca ježišovho v Oškerde

Kaplnka Božského Srdca Ježišovho bola postavená v Oškerde v roku 1932. V súčasnosti patrí Farnosti Snežnica. V roku 2014 bol pri kaplnke postavený prístrešok.
Vedľa kaplnky stojí stará hasičská striekačka DHZ Oškerda, na ktorej je tiež uvedený rok 1932.

Zvonica Dubie, Mario Janik, 2013.jpgSakrálne pamiatky v Dubí

V mestskej časti Dubie sa nachádzajú dve sakrálne pamiatky: kaplnka a zvonica.
Zvonica prešla v roku 2013 rekonštrukciou. Na zvone je uvedené, že bol vyrobený v Trnave v roku 1846 a obyvatelia Dubia sa naň poskladali v období, keď bol richtárom Joseph Bajanek. V uvedenom roku bola pravdepodobne postavená aj zvonica.
Kaplnka vznikla rekonštrukciou bývalého skladu v roku 2001, soška Božeho Srdca jej dala názov. Dňa 16. decembra 2002 ju vysvätil vtedajší kysuckonovomestský farár Mons. Ján Šmelka. Ďalšou zásadnou rekonštrukciou, kedy vzniklo aj prestrešenie, prešla kaplnka v roku 2014. Vďaka tomuto projektu vznikla aj vežička, kde je osadený zvon umieračik darovaný farským úradom sv. Jakuba. Vrch vežičky zdobí kríž, pri ktorom sú dva dubové lístky symbolizujúce mestskú časť a zároveň tvoriace srdce. Pri vstupe visí drevený kríž, práca ľudového rezbára Milana Backu a maliarky Ľubice Šustekovej, obaja sú z Dubia.
Všetky práce na kaplnke aj zvonice vykonávali obyvatelia Dubia, dobrovoľníci.

Kriz na Budat. Lehotou, Mgr. Jaroslav Kubanik, 2013.JPGSakrálne pamiatky v Budatínskej Lehote

V Budatínskej Lehote je zvonica zo 14. storočia. Je to hranolová vežovitá stavba. Spodná časť je murovaná, horná je drevená, obitá plechom a zastrešená ihlanom.
Nad obcou, na mieste, ktoré sa nazýva Na skale, stojí drevený dvojkríž. Vysvätený bol 21. mája 2011 a postavený v roku 2009.
Na miestnom cintoríne stojí Dom nádeje, ktorý v rokoch 2015 - 2017 prešiel zásadnou rekonštrukciou.
Pri vstupe do obce stojí kamenný kríž z roku 1910, ktorý postavili miestni obyvatelia s pomocou rodákov žijúcich v Amerike.

pomnik pri zidovskom cintorine.jpgŽidovský cintorín

Vznik židovského cintorína možno datovať do počiatku 19. storočia. V roku 1828 boli v meste 5, v Kysuckom Lieskovci 19 a v Lodne 4 obyvatelia židovského pôvodu. Avšak v roku 1857 ich bolo v Kysuckom Novom Meste 102 a v okolitých dedinách 81. Pochovávanie mŕtvych si vynútilo zriadenie cintorína, na odľahlej časti mesta smerom k osade Dubie. Cintorín sa využíval aj pre zomrelých z ostatných okolitých obcí.
V prednej časti pôvodne stála murovaná budova, ktorá slúžila ako márnica. 
Do dnešnej doby sa zachovalo len niekoľko pomníkov a od západnej a juhozápadnej strany betónová ohrada

Kysucka hvezdaren, 2014-1.JPGKysucká hvezdáreň

Kysucká hvezdáreň je regionálna kultúrna inštitúcia, ktorej hlavným poslaním je odborno-pozorovateľská činnosť v oblasti astronómie a popularizácia astronómie a príbuzných prírodných a technických vied rôznymi formami podujatí pre široký okruh obyvateľov. Hvezdáreň organizuje exkurzie, prednášky pre rôzne vekové stupne pre školy a verejnosť, besedy k aktuálnym objavom a úkazom, denné a nočné pozorovanie oblohy pre verejnosť, premietanie vedecko-populárnych filmov a pod. Hvezdáreň sa dlhodobo zúčastňuje na mnohých medzinárodných aktivitách a pozorovaniach. V jej priestoroch nájdete stálu expozíciu Vesmír očami detí.
Hvezdáreň sa nachádza v miestnej časti Suľkov. Viac informácií na: www.astrokysuce.sk alebo t.č. 041/421 2946

galeria Muska, 2012.JPGGaléria Muška

Galéria Muška je súkromná galéria, ktorá prezentuje výtvarné diela akademického maliara Pavla Mušku a formou autorskych výstav tiež prezentuje výber z tvorby súčasných slovenských výtvarných umelcov.
Galéria sa nachádza na Námestí slobody. Otváracie hodiny: nedeľa 15,00 – 17,00 hod. Vstup je voľný. Možnosť dohody individuálnych návštev v osobitnom termíne na čísle: 041/421 4354.

lipa.jpgChránená lipa

Jeden z prvých dvoch chránených stromov na Kysuciach je lipa malolistá (Tilia Cordata) rastúca na severnom okraji intravilánu mesta a má viac ako 300 rokov. Lipa malolistá bola pravdepodobne vysadená ako hraničný strom chotára mesta. Poprsný obvod lipy je 582 cm, pri koreňoch 693 cm. Strom má výšku 23 metrov a obvod koruny 22 metrov. 
V roku 1848 pred bojom s maďarským vojskom pod ňou vraj nocovali slovenskí dobrovoľníci. Lipa je živým symbolom histórie Kysúc s vysokou krajinársko-estetickou funkciou. Prechádzka k lipe je výborným relaxom.
Ďalšími chránenými stromami na území mesta sú dve lipy veľkolisté na Litovelskej ulici.

Kastiel v Radoli, KM, 2014.JPGKaštieľ Radoľa

Kaštieľ Radoľa patrí medzi najstaršie kultúrne pamiatky na Kysuciach. Okolnosti stavby kaštieľa sú zatiaľ dosť nejasné. Poznatky z umelecko-historického výskumu kladú vznik jeho najstaršej časti do tretej štvrtiny 16. storočia. Pôvodne to bola štvorcová dvojpodlažná stavba s jedným obytným priestorom v každom podlaží, teda skôr obytná veža, aké majú svoj pôvod v stredoveku. V druhej polovici 17. storočia došlo k prestavbe objektu, zrejme v súvislosti s rozvojom majera, ktorého objekt kaštieľa sa stal centrom. Kaštieľ v tomto období patril do budatinského panstva patriaceho Suňogovcom, ktorých potomkovia ho vlastnili až do roku 1798, kedy budatinské panstvo prešlo do vlastníctva Csákyovcov. V písomnej zmienke o majeri z roku 1658 sa tu nachádzali stodoly, pánske stajne, rybníky, ovocná záhrada, pivovar, chmeľnice, mlyn a píla. Zachovaný kaštieľ v Radoli predstavuje renesančný typ zemianskeho sídla a pôvodne bol zrejme opevnený hradobným múrom. Prestavbou objekt získal rozsiahle siene na prízemí a poschodí so schodišťom Jeho renesančný charakter dokazujú okna so šambránami a plastickými naklonenými rímsami, krížová klenba s hrebienkovou výzdobou uprostred, valená klenba s lunetami a nárožné maľované kvádrovanie. Objavená bola i pôvodná renesančná omietka.
Od 19. storočia do roku 1977 slúžil kaštieľ na obytné účely.
Po rekonštrukcii kaštieľa tu je od roku 1983 sprístupnená stála expozícia Kysuckého múzea v Čadci, v roku 2002 čiastočne reinštalovaná. Na prízemí kaštieľa sa nachádza expozícia Staršie dejiny Kysúc, ktorá na podklade archeologických exponátov dokumentuje prvé stopy po ľudskej činnosti a najstaršie osídlenie kysuckej oblasti. Sú tu zaujímavé exponáty, ktoré pochádzajú z obdobia paleolitu až po dobu rímsku ako je zub - stolička z mamuta, rozličné úlomky pracovných nástrojov, keramika či nálezy so sídliska ľudu púchovskej kultúry V Lopušných Pažitiach.
Veľkomoravské a stredoveké obdobie prezentuje keramika z Lopušných Pažití, kde bolo na konci 9. storočia slovanské opevnenie, nález najstaršej sakrálnej stavby na Kysuciach na Koscelisku v Radoli a tiež nálezy z Kysuckého Nového Mesta. Návštevníci tu môžu vidieť kópiu jedinečnej kostenej plastiky - madony pochádzajúcej z deštrukcie kostola na Koscelisku. Jej výška je 84 mm., zhotovená bola vo Francúzsku alebo v Nemecku pravdepodobne v 14. storočí.
Na poschodí je od roku 2002 novootvorená expozícia Meštianske bývanie na Kysuciach. Cieľom ktorej je prezentovať dejiny dvoch najstarších miest na Kysuciach -Kysuckého Nového Mesta a Čadce. Je tu obývacia spálňa z Kysuckého Nového z konca 19. storočia, spálňa a jedáleň, kde veľká časť nábytku pochádza z dielne majstra Mládeneka z Čadce a mnohé ďalšie bytové doplnky.
Viac informácií na: www.kysuckemuzeum.sk

narodne kulturne pamiatky c. 163,164, rok 2013 (2).JPGNárodné kultúrne pamiatky v meste a mestská pamiatková zóna

Zoznam kultúrnych pamiatok podľa Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok SR

č. ÚZPF

adresa

orientačné č.

súpisné č. 

názov objektu

zaužívaný názov objektu

vznik

3609

Belanského ul.

12

9

dom meštiansky

mestská knižnica

2. pol. 18. stor.

10724

Belanského ul.

15

195

dom meštiansky

meštiansky dom

15. - 16. stor.

10723

Belanského ul.

38

184

hotel

hotel Mýto

po 1904 - 1906

10722

Belanského ul.

39

88

kostol

kostol Panny Márie

1738-46, 1801-17

10725

Belanského ul.

69

75

vila

Klub 75

19/20. stor.

10726

Pivovarská ul.

2

174

pivovar

pivovar

ok. 1650-70

10721

Námestie slobody

27

27

kostol

horný kostol

koniec 13. stor.

10697

Námestie slobody

5

 

kúria

stará fara, hotel

začiatok 16. stor.

10727

Námestie slobody

32

163

dom meštiansky

meštiansky dom

1. pol. 16. stor.

10728

Námestie slobody

33

164

dom meštiansky

meštiansky dom

15. - 16. stor. ?

 

číslo pamiatkovej zóny

typ

názov

vyhlásená dňa

8

mestská

Kysucké Nové Mesto

11.4. 1991

 

Umelecké diela v meste

Kvety pre nevestu 1 - P. Muska, 2016.JPGKvety pre nevestu
V sobášnej sieni KNM, ktorá je v budove mestského úradu na druhom poschodí, je od roku 1978 na jej čelnej a aj zadnej stene realizované umelecké dielo od akad. maliara Pavla Mušku. Táto inštalácia v architektúre vo výtvarnej technike artprotis má názov Kvety pre nevestu. Art protis je netkaná textília, ktorú autor sám realizoval v ateliéroch vtedy národného podniku Vlnena Brno. Základným materiálom je farebná vlna, ktorú autor po vystrihnutí, trhaní v rôznych vrstvách ukladá na základnú plochu. Takto vytvorené dielo sa uloží na plátno a prišije naň špeciálnym strojom, entlovacím stehom s ihlami pol centimetra od seba v šírke až do dvoch metrov. Takto vytvorené dielo sa inštaluje ako voľný závesný obraz, alebo sa napína na rám, alebo nalepuje, ako v našej obradnej sieni. Podkladom v našom prípade sú sklolaminátové valce, ktoré sú uložené v rôznych priemeroch zvisle vedľa seba. Vytvárajú tak kompozíciu evokujúcu organový hudobný nástroj, notami ktorého sú kvety vo svojej rozmanitej farebnosti a tvarov. Dielo svojou vertikálnou kompozíciou, farebnosťou vytvára dôstojnú atmosféru, čím sa sobášna sieň, ktorá v niektorých prípadoch slúži aj ako zasadačka, stáva slávnostnou. Autorom interiéru je akademický architekt Miro Slovák a autorom osvetlenia akademický sochár Gustáv Švábik.

vyzdoba administrativnej budovy - S. Biros, 2016.JPGVýzdoba administratívnej budovy     
Monumentálna výzdoba administratívnej budovy bývalého závodu ZVL je na priečelí budovy, ktorú pravidelne mnohí z nás obchádzajú či už pri prechádzke, ceste do práce alebo k lekárovi, je zobrazených päť postáv. Ide o budovu na Kukučínovej ulici a často si jej výzdobu v zhone ani nevšimneme. Sgrafito vytvoril výtvarník Stanislav Bíroš v roku 1956. Dielo zobrazuje výsledky práce - na ľavej strane je výsledkom práce robotníka a technika ložisko, vpravo je zobrazená mladá rodina (rodičia a dcéra).
Sgrafito je grafická umelecká technika, pri ktorej dielo vzniká vyškrabávaním do viacvrstvovej omietky. Odškrabaním vrchnej omietky sa odkrýva spodná vrstva svetelne alebo farebne odlišná, čím sa vytvára motív. 

Tabula na dome Andreja Majera.jpgPamätná tabuľa Dlhomír Poľský - Andrej Majer
Pamätná tabuľa na rodnom dome Dlhomíra Poľského - Andreja Majera bola umiestnená 25.5. 1937. Na odhalení sa okrem Kysučanov, ktorí si básnika a kňaza veľmi vážili, sa zúčastnili aj zástupcovia Matice slovenskej z Martina a Spolku sv. Vojtecha z Trnavy. Autorom tabule je akademický sochár František Šmilauer. Rodný dom stojí na Ulici 1. mája a text na tabuli s rozmermi 80 x 90 cm znie: "Tu zomrel kňaz, básnik Dlhomír Poľský - Andrej Majer, 29. decembra 1935.". V ľavom rohu je stvárnená modlitebná kniha ako symbol kňazstva a nad ňou harfa ako symbol poézie. 

Bracinik, Bohdan - Dvor - Ladonhora, 1978 (2017).JPGObrazy regionálneho autora
V priestoroch mestskej knižnice Kysucké Nové Mesto sa nachádza sedem obrazov od nášho rodáka Bohdana Braciníka. Olejomaľby zobrazujúce prírodu i samotného autora nadobudlo mesto v roku 1995. Avšak vznik jednotlivých diel možno datovať do obdobia medzi rokmi 1978 – 1990. V dielach Bohdana Braciníka sa odráža jeho láska k rodnému kraju, zobrazuje v nich rieku Kysucu, Ľadonhoru či Vreteň. Vzťah k rodnému mestu zachytávajú obrazy Rodný dom, Zimná noc (farský kostol), Bocianie hniezdo, Veduta - panoráma a rieka Kysuca (sídlisko Kamence). Do života Bohdana Braciníka neoddeliteľne patrilo i umenie, to zachytáva vo svojom obraze Atribúty. Maliar prispel do tejto zbierky i dvoma autoportrétmi – olejomaľbou a kresbou. 

Fero Kral, 2017.JPGVitráž v Park Rezidencia
Vitráž z bieleho a žltého skla v zrekonštruovanej budove pri parku (bývalý okresný úrad) je opäť viditeľná i pre chodcov. Dlhé roky ju skrýval netransparentný materiál, ktorý mal zabrániť únikom tepla v budove. Avšak firma, ktorá túto budovu v roku 2017 rekonštruovala, pristúpila k inému variantu a vitráže presklila, aby opäť plnili svoju dekoračnú funkciu. Autorom tohto diela je akademický maliar František Kráľ, častejšie uvádzaný ako Fero Kráľ. Vitráž je signovaná s rokom 1957. Pri vitráži autor najskôr vytvoril farebné návrhy a malé štúdie. Jednotlivé diely kresby neskôr preniesol na kartónový papier do skutočnej veľkosti, ostatnú prácu dokončili umeleckí sklári v štátnom podniku Umělecká řemesla Brno. Narezané kúsky farebného skla rôznej hrúbky potom vsunul do olovených rámikov a tie sa osadil do železného rámu.
Obe niekoľko metrov vysoké vitráže sa nachádzajú na schodisku budovy. Prvá z nich zobrazuje ako ústredný motív ženu - matku. Drží na rukách dieťa a v druhej ruke vedie dievčatko. Pri jej nohách sa nachádza kľačiaca žena, ktorá sa s ďalším dieťaťom hrá. Veľký priestor dopĺňajú kvety a vtáci.
Vitráž na vyššom poschodí, žiaľ, vo vnútornom priestore delí podesta dobudovaného schodiska na štvrté podlažie. Opäť je ústredným motívom žena v ľudovom odeve. Stuha, ktorú drží v rukách, ju spája s ďalšími postavami detí, ktoré jej nesú kvety. Oproti žene stojí muž v ľudovom odeve. Napriek tomu, že autor tvoril vitráže v čase socializmu, siahol po nadčasovejšej téme, čo bolo určite vynikajúce riešenie.


 
webygroup
ÚvodÚvodná stránka