Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Kysucké Nové MestoHľadať
 
 

Základné údaje

Poloha:
Kraj: Žilinský
Okres: Kysucké Nové Mesto
Kysucké Nové Mesto leží na severozápadnej časti Slovenska na pravom brehu rieky Kysuca, 358 m n. m. Oblasť Kysuckého Nového Mesta geograficky spadá do pohorí Javorníkov a Kysuckej vrchoviny, ktorej najvyšším vrchom je Ľadonhora (999 m.n.m.). Dominantou nad mestom je vrch Tábor. Vzdialenosť od Bratislavy 204 km.
GPS: 49.305  18.788


Rozloha, obyvateľstvo:
mesto sa rozprestiera na rozlohe 2 641 ha. Počet obyvateľov je 15 243 (31.12.2017), až 96% slovenskej národnosti. Mestskými časťami sú Budatínska Lehota (608 obyvateľov) a Oškerda (264 obyvateľov).

Najstaršie stopy osídlenia:
zo staršej doby kamennej - paleolitu (pravdepodobne 38 000 až 13 000 rokov pre n. l.), nález pazúrikového úštepu v Ochodnici. Ďalšie zastúpenie artefaktov z prehistórie Kysúc sú z obdobia eneolitu (3 200 až 1 900 pred n.l.) kamenné nástroje a málo výrazná keramika. Prvá písomná zmienka: osada Jesesyn (dnes Kysucké Nové Mesto) sa spomína v listine z roku 1254. Mestské výsady boli udelené v roku 1325.

Geologické pomery:
územie je budované prevažne treťohornými flyšovými súvrstiami, ktoré sú charakteristické rytmickou sedimentáciou pieskovcov, ílovcov a ílovitých bridlíc. Geologická stavba podmienila aj reliéf územia okolo mesta, pre ktorý sú charakteristické oblé horské hrebene, pahorkatiny s vrezanými eróznymi brázdami.
Na náplavoch rieky Kysuce sú mladné nivné, v pahorkatine hlinité hnedé lesné a vo vrchovine horské hnedé lesné pôdy.

Klimatické podmienky:
mierne teplá, vlhká klimatická oblasť. Najteplejší je mesiac júl a najchladnejší mesiac január. Priemerná teplota okolo 8oC. Priemnerný ročný úhrn zrážok 800-900 mm. Mesto sa rozprestiera v povodí rieky Kysuca a neďaleko neho je viacúčelová vodná nádrž s úžitkovou funkciou.

Rastlinstvo:
zastupujú lúčne a pasienkové spoločenstvá podhorského a horského vegetačného stupňa.

Živočíšstvo:
je zastúpené typickými predstaviteľmi horského a podhorského pásma Karpát, bežne sa vyskytuje jeleň, srnec, sviňa divá, jazvec, občas medveď, rys a vlk. Bohatá je aj skupina vtáctva s dravcami a sovami. O čistote horských močiarov a potokov a riek svedčí výskyt vzácnych živočíchov ako sú mlok, rak či salamandra.
Vďaka nezvyčajnej zachovalej flóre a faune bola v roku 1984 vytvorená na rozlohe 65 462 ha Chránená krajinná oblasť Kysuce.

Sv. Jan Nepomucky.JPGOchranca Kysuckého Nového Mesta:
Sv. Ján Nepomucký. Jeho socha postavená grófom Suňogom v roku 1761 dnes stojí na Námestí slobody.

 



Patrón Kysuckého Nového Mesta:
Sv. Jakub mladší

erbmesta1.jpgerbmesta2.jpgErb mesta:
súčasný erb mesta má v centre štítu heraldický motív s atribútmi svätca Sv. Jakuba mladšieho. Farebnosť: v strede francúzskeho štítu je postava sv. Jakuba ml. v bielom rúchu; pole štítu je zelené; žltou farbou je zvýraznená gloriola, časť valchového drúka, ktorý drží v ľavici a je zabalený do súkna. V pravici drží zlaté steblo ľanu. Erb vznikol podľa pečate zo 17. storočia.

pecat.jpgPečať mesta:
mesto malo pečať už v roku 1416. V pečatnom obraze je sv. Jakub, veľký patrón súkenníkov. V pravej ruke drží štylizovaný kvet, v ľavej valchový drúk, zabalený do súkna. Medzi dvomi perličkovými kruhmi je kolopis: SIGILLUM: DE: NOVA: CIVITATE (pečať Kysuckého Nového Mesta). stara pecat.jpgStrieborné pečatidlo bolo v meste ešte roku 1938, v súčasnosti sa nachádza v archíve SNM v Martine.
V apríli roku 1991 mesto iniciovalo posúdenie historických pečatí v heraldickej komisii, pričom sa ukázalo, že najpôvodnejším symbolom pecat 1874, jpg.jpgmesta bol sv. Jakub ml. Nezreteľná podoba predlohy mohla spôsobiť zámenu, preto na pečati zo 17. storočia  bola použitá postava Madony s dieťaťom na ľavej ruke, kvetom v pravej a kolopisom: SIGNUM * MAIUS * OPPIDI * UJHEL * AD KISUCZAM (sadrový odliatok sa nachádza v kaštieli v Radoli). Oválna pečať z roku 1681 tiež zobrazuje Madonu s dieťaťom, kvetom a kolopisom: SIGILLUM PRIVILEGIATI OPPIDI UJHEL AD FLVVIVM KISZVCZA. Z 18. storočia pochádza renovácia predošlej pečate. Opäť je na nej vyobrazená Madona s dieťaťom a kvetom (ružou). Kolopis: SIGILLUM RENOVATVM OPPIDI VYHEL AD FLVVIVM KISVCZA. Ďalšia nedatovaná pečať bola použitá v roku 1859 (nemecko-slovenská nápisová pečať). V stredovom poli medzi dvoma ozdobami vo dvoch riadkoch švabachom bolo napísané OBEC KISZUCKÉ NOWE MESTO. Okolo tohto nápisu bol kolopis v nemčine latinkou. Nedatovaná je aj nápisová pečiatka s priemerom 34 mm, použitá v roku 1874. Jej text znie: PEČAŤ VEĽKEJ OBCE Kysucké Nové Mesto, okolo je kolopis paličkovým písmom: KISZUCZA - UJHELY NAGY KŐSZEG PECSETUJE.
 

mestska vlajka.jpgmestska vlajka kratka.jpgMestská vlajka:mestska vlajka pasovka.jpg
pomer strán je 1:1,5, jej pole je rozdelené na tri rovnaké diely, krajné sú zelené a stredný biely. Ukončená je lastovičím zástrihom, ktorý siaha do 1/3 vlajky.

 

 


 


Antroponym a toponym:
Čuhár je zovšeobecnené prímeno pre všetkých pôvodných obyvateľov Kysuckého Nového Mesta odvodené od kruhu špecializovaných kožušníckych remeselníkov, ktorí tu žili a šili čuhy - ťažké dlhé valašské vrchné kabáty siahajúce po zem.
Čuháreň je zemepisný názov mesta odvodený od podstatného mena Čuhár, teda miesto, kde žijú Čuhári.

Ostatné erby

erb farnosti panny marie.jpgErb Rímskokatolíckej cirkvi Farnosti Panny Márie v KNM má podobu: "zo spodného okraja modrého štítu vyrastajúci zlatý dvojitý procesiový kríž na striebornej žrdi, sprevádzaný striebornými písmenami K a M (iniciály patrónov filiálneho kostola v Radoli, svätých Konštantína - Cyrila a Metoda) – to všetko prevýšené striebornou, zlatom prepásanou ľaliou, zhora obopätou oblúkom dvanástich zlatých hviezd (symbol Panny Márie, jej Nepoškvrneného počatia, ktorej je zasvätený farský kostol a farnosť). Nad štítom sa vznáša čierny kňazský klobúk na každej strane s jedným strapcom na čiernej šnúre".

erb farnost sv.jakuba.jpgErb Rímskokatolíckej cirkvi Farnosti Sv. Jakuba KNM má podobu: "v zelenom štíte medzi tromi striebornými, zlatom prepásanými ľaliami sú tri zlaté mušle. Nad štítom sa znáša čierny kňazský klobúk na každej strane s jedným strapcom na čiernej šnúre". Erb je zobrazením patróna kostola sv. Jakuba st., ktorého tradičným atribútom je mušľa a ľalia je symbolom Panny Márie.

erb dubie.jpgErb spoločnosti Občianske združenie Dubie má podobu: "v zelenom štíte zo zlatého návršia vyrastajúca zlatá čiernostredá a zlatolistá slnečnica". Erb korení v pečatnom symbole niekdajšej obce Dubie, pochádzajúcom z roku 1784.
 

erb budatinska lehota.jpgMestská časť Budatínska Lehota sa pýši erbom: "v striebornom štíte vpravo zo zelenej oblej pažite vyrastajúce na spoločnej zelenej listnatej stopke tri červené rozdielne kvety - vpravo ľaliovitý, uprostred tulipánovitý, vľavo zlatostredý šesťlupeňový". Nevšedná štylizácia troch neskutočných kvetov je presne podľa obecného pečatidla z roku 1784.

 

 


 
webygroup
Október 2018
ÚvodÚvodná stránka